Genetická choroba môže vzniknúť zmenou v jednom géne, ale aj odchýlkou v počte alebo stavbe chromozómov. Niektoré genetické ochorenia dedíme po rodičoch, iné vznikajú nanovo. Čo znamená prenášačstvo, koľko chromozómov má človek a ako môže genetické vyšetrenie pomôcť pri plánovaní bábätka? Prinášame zrozumiteľný prehľad aj vysvetlenie, kedy vyhľadať genetickú konzultáciu.
Čo sú chromozómy a koľko ich človek má
Človek má vo väčšine telesných buniek s jadrom zvyčajne 46 chromozómov, usporiadaných do 23 párov. Z každého páru pochádza jeden chromozóm od matky a druhý od otca. Výnimkou sú napríklad vajíčka a spermie, ktoré za bežných okolností obsahujú 23 chromozómov. Pri oplodnení sa ich genetická informácia spojí. Čo sú autozómy a pohlavné chromozómy X a Y a čo spôsobí zmena ich počtu alebo tvaru, podrobne vysvetľujeme v článku o chromozómoch človeka.
Gény aj chromozómy môžu obsahovať zmeny. Nie každá odlišnosť v DNA však znamená chorobu. Pre posúdenie jej významu je dôležité vedieť, o akú zmenu ide a ako súvisí so zdravotným stavom človeka.
Ako funguje dedičnosť genetických ochorení
Genetické ochorenie súvisí so zmenou genetickej informácie. Dedičné ochorenie je také, ktorého príčina sa môže prenášať z rodičov na potomkov. Tieto pojmy sa teda prekrývajú, ale neznamenajú úplne to isté. Spôsob dedičnosti závisí od konkrétneho génu a typu zmeny.
Autozomálne dominantná dedičnosť
Pri dominantnej dedičnosti môže na rozvoj choroby stačiť choroboplodná zmena v jednej z dvoch kópií určitého génu. Príkladom je Marfanov syndróm alebo Huntingtonova choroba. Prejavy pritom môžu byť rôzne závažné a nemusia sa objaviť v rovnakom veku.
Ak má jeden rodič choroboplodný variant v jednej kópii autozomálneho génu, pravdepodobnosť jeho odovzdania dieťaťu býva 50 % v každom tehotenstve. Zdedenie variantu však pri niektorých chorobách neznamená istotu rovnakých príznakov ako u rodiča.
Autozomálne recesívna dedičnosť
Pri recesívnych ochoreniach sú pre rozvoj choroby zvyčajne potrebné kauzálne patogénne varianty v oboch kópiách rovnakého génu. Rodičia pritom môžu byť zdravými prenášačmi: každý má zmenu iba v jednej kópii génu a o prenášačstve nemusia vedieť.
Ak sú obaja partneri prenášačmi choroboplodného variantu v rovnakom géne pre dané recesívne ochorenie, pri každom tehotenstve je zvyčajne:
- 25 % pravdepodobnosť, že dieťa bude mať dané ochorenie,
- 50 % pravdepodobnosť, že bude prenášačom,
- 25 % pravdepodobnosť, že nezdedí ani jeden z týchto variantov.
Neznamená to, že zo štyroch detí musí byť jedno choré. Pravdepodobnosť sa vzťahuje na každé počatie samostatne. Dôležitá je aj zhoda v konkrétnom géne. Prenášačstvo dvoch rôznych recesívnych ochorení samo osebe nevedie k tomuto 25 % riziku.
Dedičnosť viazaná na chromozóm X
Niektoré ochorenia súvisia s génmi na chromozóme X. Patria medzi ne napríklad hemofília alebo Duchennova svalová dystrofia. U muža s chromozómami XY môže mať zmena na jedinom chromozóme X iný dopad ako u ženy s dvoma chromozómami X. Pri ochoreniach viazaných na chromozóm X sú častejšie chorí muži. Ženy sú často prenášačky daného ochorenia, kedy majú jeden chromozóm zdravý (bez mutácie) a druhý s mutáciou. Aj syndróm fragilného X patrí medzi X-viazané ochorenia. Jeho dedičnosť je však zložitejšia, pretože súvisí s rozšírením opakujúceho sa úseku v géne FMR1. Nemožno ho jednoducho zaradiť medzi bežné recesívne choroby.
Genetická choroba môže vzniknúť aj nanovo
Zmena v DNA môže vzniknúť pri tvorbe vajíčka či spermie alebo v včasnom vývoji embrya. Označuje sa ako de novo, teda novovzniknutá. Dieťa preto môže mať genetickú chorobu, hoci sa doteraz v rodine nevyskytovala. Ak je zmena prítomná aj v jeho pohlavných bunkách, môže ju neskôr odovzdať svojim potomkom.
Najčastejšie typy genetických chorôb
Genetické choroby zahŕňajú rôzne skupiny ochorení. Ich početnosť sa líši podľa populácie aj konkrétnej diagnózy, preto nie je vhodné všetky uvádzať ako rovnako časté.
Chromozomálne ochorenia
Vznikajú zmenou počtu alebo štruktúry chromozómov. Zmena počtu jednotlivých chromozómov sa nazýva aneuploidia. Pri trizómii je určitý chromozóm prítomný v troch kópiách namiesto dvoch.
Známym príkladom je Downov syndróm, ktorý najčastejšie súvisí s trizómiou 21. chromozómu. Väčšina prípadov vzniká nanovo a nie je zdedená po rodičoch. Existujú však aj iné formy, napríklad translokačné, pri ktorých môže hrať úlohu chromozomálna prestavba u jedného rodiča.
Medzi štrukturálne zmeny patrí napríklad strata časti chromozómu alebo presun jeho úseku. V slovníčku ich nájdete pod pojmami chromozómové mutácie a aberácie. Niektoré prestavby nemusia ich nositeľovi spôsobovať ťažkosti, ale môžu ovplyvniť reprodukciu.
Odchýlka niekedy postihuje iba časť buniek. Vtedy hovoríme o mozaicizme, ktorého význam závisí okrem iného od typu zmeny a zastúpenia jednotlivých bunkových línií.
Monogénne ochorenia
Monogénne choroby súvisia so zmenou v jednom géne. Medzi známe príklady patria:
- Cystická fibróza: autozomálne recesívne ochorenie spojené s génom CFTR, ktoré postihuje najmä dýchací a tráviaci systém. Prečítajte si aj vysvetlenie pojmu cystická fibróza.
- Spinálna muskulárna atrofia: najčastejšia forma súvisí s génom SMN1 a dedí sa autozomálne recesívne. Postihuje nervové bunky riadiace pohyb a vedie k svalovej slabosti.
- Marfanov syndróm: spravidla autozomálne dominantné ochorenie spojivového tkaniva, ktoré môže ovplyvniť kostru, oči aj srdce a cievy. Viac približuje článok Aký je život s Marfanovým syndrómom?
Multifaktoriálne ochorenia
Pri niektorých chorobách sa kombinuje vplyv viacerých génov s prostredím a životným štýlom. Príkladom je diabetes 2. typu alebo niektoré srdcovo-cievne ochorenia. Genetická predispozícia tu znamená zvýšenú náchylnosť, nie istotu, že choroba vznikne. Riziko nemožno vyjadriť rovnakým jednoduchým pravidlom ako pri monogénnych chorobách.
Zriedkavé genetické ochorenia
Za zriedkavé sa v Európskej únii považuje ochorenie, ktoré postihuje menej ako 5 z 10 000 ľudí. Podľa odhadov má väčšina zriedkavých ochorení genetickú príčinu a mnohé sa prejavia už v detstve. Jednotlivo sú zriedkavé, dohromady sa však týkajú veľkého počtu rodín. Mnohé z nich, najmä recesívne dedičné, možno u budúcich rodičov vyhľadať skríningom prenášačstva, o ktorom píšeme nižšie. Každoročne sa im venuje Deň zriedkavých ochorení, ktorý pripadá na posledný februárový deň.
Ako sa dá genetické riziko zistiť pred otehotnením
Genetické vyšetrenie pred počatím môže pomôcť odhaliť vybrané riziká ešte v čase, keď máte priestor na rozhodovanie. Zmysel môže mať aj pre pár, ktorý sa cíti zdravý a chce otehotnieť prirodzene. Prenášačstvo sa totiž často nijako neprejavuje.
Genetické poradenstvo a vyšetrenie karyotypu
Pri konzultácii klinický genetik posúdi osobnú a rodinnú anamnézu a odporučí vhodné vyšetrenia. Jednou z možností je karyotyp, teda vyšetrenie počtu a štruktúry chromozómov. Pomáha odhaliť napríklad niektoré prestavby súvisiace s opakovanými potratmi. Nevyšetruje však všetky gény a normálny karyotyp nevylučuje monogénne ochorenie.

Skríning prenášačstva
Skríning prenášačstva hľadá vybrané choroboplodné varianty spojené s recesívnymi a X-viazanými chorobami. ACMG odporúča ponúknuť zodpovedajúci skríning ľuďom plánujúcim tehotenstvo aj tehotným. Negatívny výsledok riziko znižuje, ale neodstraňuje úplne.
V Repromede je jednou z možností test PANDA. Vyšetrenie oboch partnerov umožňuje posúdiť spoločné reprodukčné riziko v rozsahu testovaných ochorení. Pojem genetická kompatibilita pritom neznamená záruku zdravia budúceho dieťaťa. Podrobnosti nájdete na stránke prekoncepčného genetického vyšetrenia.
Čo ak vyšetrenie odhalí zvýšené riziko
Genetik vysvetlí nález a preberie možnosti ďalšieho postupu. U niektorých párov môže byť vhodné IVF s preimplantačným genetickým testovaním embryí (PGT). PGT-M sa zameriava na konkrétne monogénne ochorenia, PGT-SR na dôsledky štrukturálnych chromozomálnych prestavieb a PGT-A na zmeny počtu chromozómov. Tieto testy majú rozdielne účely a vzájomne sa automaticky nenahrádzajú.
Na genetickú konzultáciu si prineste dostupné lekárske správy a výsledky genetických vyšetrení vašich príbuzných. Pomôžu genetikovi lepšie posúdiť vašu rodinnú anamnézu.
Ako prebieha genetické vyšetrenie
Vyšetrenie začína rozhovorom o zdravotnom stave, rodine a dôvode testovania. Lekár vysvetlí, čo môže test zistiť a aké má limity. Ako vyšetrenie v Repromede prebieha, aké testy ponúkame, koľko stoja a ako dlho trvajú, popisujeme v článku Ako prebieha genetické vyšetrenie.
Genetické testy v tehotenstve
V tehotenstve môžete využiť napríklad neinvazívne prenatálne testovanie PrenatalAdvance. NIPT je skríningový test, ktorý hodnotí riziko vybraných chromozómových odchýlok. Samotný test diagnózu nepotvrdzuje. Ak výsledok ukáže vysoké riziko, je potrebná konzultácia a ponuka diagnostického vyšetrenia, napríklad vyšetrenia vzorky choriových klkov alebo plodovej vody. NIPT nenahrádza ultrazvukové vyšetrenia.
Kedy vyhľadať genetickú konzultáciu
Konzultácia je vhodná najmä vtedy, ak:
- sa v rodine vyskytuje dedičné ochorenie alebo známy choroboplodný variant,
- ste prenášačom genetickej choroby,
- máte dieťa s vrodenou chybou či genetickým ochorením,
- ste prekonali opakované potraty alebo riešite možné genetické príčiny neplodnosti,
- vyšetrenie v tehotenstve ukázalo zvýšené riziko alebo neobvyklý nález,
- potrebujete prebrať vplyv veku na reprodukčné riziká.
S rastúcim vekom ženy sa zvyšuje pravdepodobnosť niektorých chromozomálnych odchýlok, napríklad trizómie 21. To však neznamená, že sa všetky genetické choroby týkajú len starších rodičov.
Plánujete bábätko a chcete lepšie porozumieť genetickým rizikám? Objednajte sa na genetickú konzultáciu v Repromede. Preberieme s vami vašu rodinnú anamnézu a možnosti vyšetrenia, ktoré zodpovedajú vašej situácii.
Časté otázky o genetických chorobách
Nie. Niektoré vznikajú novou zmenou v DNA, označovanou ako de novo, alebo novou chromozomálnou odchýlkou. Genetická choroba sa preto môže objaviť aj v rodine, kde sa predtým nevyskytovala.
Zvyčajne 46, teda 23 párov, vo väčšine telesných buniek s jadrom. Vajíčka a spermie majú bežne 23 chromozómov. Niektoré genetické stavy sú spojené s odlišným počtom.
Áno. Obaja rodičia môžu byť napríklad zdravými prenášačmi rovnakého recesívneho ochorenia. V takom prípade býva riziko chorého dieťaťa 25 % pri každom počatí. Ďalšou možnosťou je novovzniknutá genetická zmena.
Nie. Každý test má určitý rozsah a obmedzenia. Môže odhaliť alebo znížiť vybrané riziká, ale nedokáže vylúčiť všetky príčiny zdravotných ťažkostí ani vždy predpovedať závažnosť prejavov.
Zdroje
[1] MedlinePlus Genetics. What is a chromosome?
[2] MedlinePlus Genetics. How many chromosomes do people have?; NHGRI. Chromosome. Doplňujúci odkaz: NHGRI – Chromosome
[3] MedlinePlus Genetics. What is a gene variant and how do variants occur?
[4] MedlinePlus Genetics. What are the different ways a genetic condition can be inherited?
[6] MedlinePlus Genetics. Fragile X syndrome.
[7] MedlinePlus Genetics. Can changes in the number of chromosomes affect health and development?
[8] MedlinePlus Genetics. Down syndrome.
[9] MedlinePlus. Karyotype Genetic Test.
[10] MedlinePlus Genetics. Cystic fibrosis.
[11] MedlinePlus Genetics. Spinal muscular atrophy.
[12] MedlinePlus Genetics. Marfan syndrome.
[13] MedlinePlus Genetics. What are complex or multifactorial disorders?
[15] MedlinePlus Genetics. What happens during a genetic consultation?
[16] Repromeda. Prekoncepčné genetické vyšetrenie.
[17] Repromeda. PGT: preimplantačné genetické testovanie.
[18] PrenatalAdvance. Neinvazívne prenatálne testovanie.
[19] ACOG. Prenatal Genetic Screening Tests.
[20] MedlinePlus Genetics. Why might someone have a genetic consultation?
[21] MedlinePlus Genetics. What are the risks and limitations of genetic testing?
[22] MedlinePlus Genetics. Can changes in the structure of chromosomes affect health and development?