Myšlienky na bábätko prišli zčistajasna.
„Stále sme si hovorili – máme čas, budeme si užívať a nie sme ešte pripravení starať sa o iného človiečika. Potom sa zo dňa na deň ozvali moje materské pudy. To mi bolo 26rokov. Dohodli sme sa s partnerom, že vysadím antikoncepciu a dáme tomu voľný priebeh. Nijako sme netlačili na pílu. Potom prišla žiadosť o ruku a myšlienky na bábätko vystriedali myšlienky na svadbu. Ale po svadbe sa moja myseľ upla na to, že už bábätko vážne chcem.
Manžel stále hovoril, že ešte nie je dôvod niečo siliť, ale ja už počítala plodné dni a začala byť nervózna, pretože som podľa testov neovulovala. Keď sa „pregúlil“ ďalší rok a blížili sa mi 29. narodeniny, objavili sa u mňa občasné bolesti brucha. Bála som sa, že by mohlo ísť o endometriózu. Podstúpila som operáciu, ktorá našťastie túto diagnózu nepotvrdila, urobili mi však chromopertubácia a drilling ovárií, ktorý by mal šancu na otehotnenie zvýšiť. Ale zase nič.
Pri prevencii u svojej gynekologičky sme sa dohovorili na konzultáciu v Repromedě. Po absolvovaní vstupných vyšetrení, kde sme zistili, že vďaka mojej nepravidelné ovuláciu je naša šanca na prirodzené počatie nízka, sme sa rozhodli podstúpiť IVF.
So stimuláciou sme začali hneď, odber vajíčok prebehol bez problémov. Po oplodnení a diagnostike sme mali k dispozícii 7 zdravých embryí. Na prvý KET som sa tešila ako na Vianoce. Aj keď to znie neuveriteľne a manžel si zo mňa robil srandu, už po príchode domov som cítila, ako sa bábätko „zahniezdia“. Keď sa začali pridávať ďalšie príznaky, po asi 10 dňoch som nevydržala dlhšie čakať a urobila si test. Keď sa objavili dve čiarky, bol to tak úžasný pocit. S manželom sme mali ohromnú radosť. Pri kontrole nám pani doktorka potvrdila tehotenstvo. Prvé tri mesiace síce boli dosť krušné kvôli nevoľnostiam, ale akonáhle som prestala po 12.týdnu brať hormóny, všetko sa opravilo a zvyšok tehotenstvo som si už užívala.
Pôrod prebehol bez problémov, bol to pre nás úžasný zážitok a po pár hodinkách už tu s nami bola naša princezná. Sme moc šťastní a ďakujeme Repromedě za to, že nám pomohli. Čoskoro sa budeme tešiť na videnie, až si pôjdeme pre bračeka alebo pre sestričku. “
Müllerovi
